Prehľad výberu kolóny
Základný materiál
- Oxid kremičitý je najpopulárnejším základným materiálom. Má typickú vysokú pevnosť a povrch, ktorý sa dá jednoducho chemicky modifikovať, aby poskytol fázy vhodné na použitie v širokom spektre režimov HPLC. Oxid kremičitý sa však rozpúšťa vo vode pri pH ≥ 6,5, zatiaľ čo viazaný oxid kremičitý má sklon k nestabilite pri pH ≤ 2,5. Novší viazaný oxid kremičitý má rozšírený rozsah pH s hodnotami 2 – 10 alebo vyššími. Novšie inovácie zahŕňajú rozsah oxidu kremičitého typu C™, pri ktorom je povrch oxidu kremičitého modifikovaný pomocou vrstvy hydridu kremíka.
- Polymérne materiály majú minimálne obmedzenia pH, ale sú menej fyzicky stabilné a vykazujú nižšiu účinnosť separácie ako oxid kremičitý v prípade malých molekúl. Pri veľkých molekulách, ako sú proteíny alebo syntetické polyméry, je ich výkon porovnateľný s výkonom materiálov na báze oxidu kremičitého.
- Uhlík vzniknutý grafitizáciou má vysokú pevnosť a stabilitu pH, ale nedá sa modifikovať. Modifikácia môže byť nákladná a najviac sa používa pri jedinečných aplikáciách selektivity.
- Oxid zirkoničitý (ZrO2) má výhodu jedinečnej selektivity kombinovanej s extrémnou chemickou a tepelnou stabilitou (až do 200 °C)
- Oxid titaničitý (TiO2) je stabilný v širokom rozsahu pH a pri zvýšených teplotách. Na rozdiel od oxidu kremičitého je povrch oxidu titaničitého alkalický, čo môže byť prospešné pri analýze základných liekov, avšak účinnosť separácie je vo všeobecnosti nižšia
- Oxid hlinitý má vyššiu stabilitu pH ako oxid kremičitý, avšak nedá sa jednoducho chemicky modifikovať
Režim separácie
Jednoducho povedané, výber vhodného režimu chromatografickej separácie sa riadi molekulovou veľkosťou a polaritou rozpustenej látky. Nižšie uvádzame príručku výberu s návrhmi. V prípade niektorých molekúl môže byť vhodná viac ako jedna technika.
